Cieľom článku nie je priblížiť hudobné služby, urobiť v nich prehľad, vypichnúť vlastnosti, zhrnúť ich do dvoch odstavcov a potom k nim prilepiť hodnotenie vyjadrené počtom hviezdičiek.
To, čo budete nasledujúcich 5 minút a 20 sekúnd čítať, je výberový proces, na konci ktorého sa výsledok nezmenil, ale jeden softvér vystriedal ďalší. Toto je príbeh o tom, ako som prestal používať iTunes.
Na začiatku boli tri celkom jednoduché požiadavky:
– eliminovať potrebu synchronizácie zariadení, keď je do knižnice pridaný nový singel / EP / album
– odstrániť offline knižnicu pre desktopový prehrávač hudby a synchronizáciu s ostatnými zariadeniami
– počúvať hudbu bez hraníc (kedykoľvek (online aj offline), v akomkoľvek množstve).
Od novej hudobnej služby som očakával, aby:
– plne nahradila moju doterajšiu knižnicu a odstavila iTunes na vedľajšiu koľaj
- predplatné na mesiac neprekročilo 9,99 EUR
– som mal plnú kontrolu nad knižnicou.
Mohol by som fabulovať o tom, ako som dlho hľadal, extrémne porovnával, dlhé týždne testoval a maskoval fakt, že som každej službe venoval dve hodiny a vybral favorita podľa obrázkov a vrátil sa späť k overenému. Môj výberový proces nemal pravidlá. Počas jedného mesiaca som striedavo používal trojicu služieb, niektorú menej, inú dlhšie, až nakoniec som používal iba jednu z nich.
Ešte predtým, než sa k nej dopracujem (vy tak môžete urobiť hneď teraz skrolovaním!), musím sa vrátiť k používanému hardvéru a histórii používania iTunes. Bez hudby znervózniem a ak nepočúvam, tak je to len preto, že nikto okolo mňa nie je. Slúchadlá mám permanentne na ušiach a to aj vtedy, ak mi v nich už dve hodiny nič nehrá.
V 99% prípadoch, kde sa pohybujem, mám prístup na internet. A ak náhodou cestujem (som v lietadle alebo sa pohybujem v zahraničí), tak mám po ruke vždy telefón, kde je uloženej obyčajne niekoľko násobne viac hudby ako na počítači, ktorý v tom momente slúži iba ako prerastená nabíjačka. Lokálne hudbu na počítači nepotrebujem. A ani ju už na disku nemám.
Ak ste nikdy iTunes nepoužívali, potrebujete vedieť, že funguje nielen ako prehrávač, ale aj ako vitrína obchodu, kde sa hudba kupuje (dajú sa počúvať aj skladby, ale nie v plnej dĺžke, iba ojedinele je k dispozícii stream celého albumu). Všetky historky o nemotornosti, neflexibilnosti a nie práve najlepšie vyriešenom manažovaní knižnice sú pravdivé.
A keďže múdry iCloud chce synchronizovať všetko na všetky zariadenia aj tie, kde hudbu nepočúvate (ak si to nevypnete), nastáva problém s miestom, pretože skladby je potrebné mať lokálne v knižnici a až potom sa z nej kopírujú do mobilu.
Ak máte hudbu povedzme na prenosnom USB disku, po jeho odpojení a opakovanom pripojení je potrebné resynchronizovať celú knižnicu (ak je v nej tisícka skladieb, skôr porodíte ako do mobilu dostanete to, čo chcete). iTunes Match nerieši definitívne problém s lokálne umiestnenou knižnicou a bezdrôtová Time Capsule s 2TB stojí 300 EUR.
Rozhodovanie hľadať novú alternatívu k iTunes urýchlil nový telefón – Lumia 1020 – síce plne kompatibilný s iTunes (vyžaduje manuálne kopírovanie skladieb z offline knižnice), ale prečo nevyužiť proprietárnu službu Xbox Music, že?
U nás Xbox Music nie je podporovaná, je nutné konto premigrovať do krajiny, kde podporovaná je. Ja som ho presťahoval do Írska. Mesiac zdarma mi prišla ako fér ponuka. Najviac ma lákala možnosť sťahovať skladby aj celé albumy bez potreby za ne platiť. Úvodná podmienka “9,99 EUR / mesiac” bola splnená.
Xbox Music pôsobí navonok robustne, zastrešuje celú rodinu Windows, Xbox a Windows Phone zariadení, ale v reále až taká nepriestreľná nie je. Ku knižnici vytvorenej na telefóne sa nedokázali pripojiť web rozhranie ani aplikácie na Xbox 360 a Xbox One. U vybraných albumov sa nezobrazili covery (o ich dôležitosti neskôr) a aj po vypršaní predplatného mi naďalej umožňuje počúvať stiahnuté (offline) albumy – to by sa mohlo označiť za prednosť.
Xbox Music je rozbitá služba a po expirácii skúšobného obdobia som ju prestal definitívne používať, i keď má subjektívne cinkavejší zvuk s vyšším bitrateom. A potom tu bola ešte jedna drobnosť, “neznáme” kapely ako Metallica a Beatles nepozná.
Ako druhá prišla do rany služba Spotify. Kamaráti z nej odpadávali celé roky. Tu je moja skúsenosť.
Spotify nie je hudobná služba, ale sociálna sieť. Kladie dôraz na činnosti “discover” a “have fun”; konzumujete niečo, čo vám ponúka niekto iný, nie to, čo chcete. Spotify pracuje výhradne s playlistami, do ktorých radí aj albumy. O pocite, že si vytvárate vlastnú knižnicu nemôže byť reč, navyše služba mi konštantne dáva najavo, že to čo budem počúvať, mi vyberie radšej prevádzkovateľ, nech sa radšej neseriem.
Mohol som synchronizovať a lokálne sťahovať skladby, dokonca si Spotify rozumie aj s playlistami z iTunes, ale orientácia v knižnici iba podľa názvov skladieb a albumov je neakceptovateľná (aprílový update už priraďuje k nim aj covery, ale nie vo verzii pre Win Phone). Zabite ma, ale nepamätám si názvy každej jednej kapely alebo singlov. Viem, že má fialovo-červený obal, tak hľadám vizuálne.
Keď sme krátko po Novom roku sedeli s partiou na pive, šuškalo sa o spustení novej služby a nechali ma hádať, o ktorú ide. Oni to vedeli, ja nie. Last.fm, Soundcloud, Google Music, padli všetky možné aj nemožné, ale nie Deezer.
Deezer nakoniec nahradil iTunes. Či natrvalo alebo iba dočasne, sa uvidí.
Deezer nie je bezchybná služba; má iba webovú prezentáciu, aplikácia pre Win Phone je katastrofa (občas zmení layout, navigácia v nej je krkolomná, znovu sa spúšťa pri každom prepnutí do inej aplikácie), našťastie zvláda kontinuálne prehrávať hudbu offline aj online.
Základom sú, podobne ako u Spotify, playlisty, ale Deezer ich radí pod profil vo forme albumov. Vyhľadávanie cez covery je nielen jednoduché, ale pohodlné. Knižnica skladieb je bohatá, nie je v nej všetko, no narazíte aj na taký extrém ako austrálčanov Halfway Homebuoy. Osobne mi chýbajú Parade of Lights, posledný radový album od Birds of Tokyo a soundtrack z hry Journey. Jeho absencia je o to zaujímavejšia, že tvorba Austina Wintoryho, vrátane posledného OST Banner Saga, je v ponuke.
Čo žiadna zo služieb neponúka, je sledovanie používania. Doporučiť vedia a príbuzného interpréta aj nájdu a funguje to na jednotku, ale už nevedia, koľko krát som jednotlivé skladby počúval, nevedia z knižnice vytiahnuť 25 najpočúvanejších skladieb, posledné pridané alebo ich rozdeliť podľa žánru. Nedokážu sortovať skladby podľa vami prideleného počtu hviezdičiek. Deezer ani Spotify, ani Xbox Music neumožňujú počúvať single a albumy predtým, než sa dostanú na trh; objavujú sa v ich ponuke až v deň vydania. To zase zvláda ľavou zadnou Soundcloud.
U mňa zatiaľ vyhral Deezer, mám vo svojej online knižnici 95% všetkých zakúpených albumov a prístup k tisícke ďalším. Predplatné mi expiruje v auguste, ale už teraz viem, že ho predĺžim minimálne na ďalší rok.
BTW: iTunes stále používam na manažovanie appiek a počúvanie podcastov.
